Splatnosť faktúr od 1. 2. 2013

Od 1. februára 2013 je v platnosti Novela Obchodného zákonníka, ktorá so sebou priniesla viacero zmien, ktorými sa upravuje splatnosť faktúr pre podnikateľov aj pre subjekty verejného práva.Zmena nastala aj v úprave omeškania dlžníka a úrokov z omeškania.

Maximálna lehota splatnosti peňažného záväzku (faktúry)

Maximálna lehota splatnosti peňažného záväzku za dodanie tovaru alebo poskytnutie služby  medzi podnikateľmi je stanovená na 60 dní.

Táto lehota plynie:

  • odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa, ktorou požaduje plnenie peňažného záväzku, alebo
  • odo dňa, kedy veriteľ plnil, alebo
  • odo  dňa nasledujúcom po dni, v ktorom sa skončila prehliadka, ktorou sa zistilo riadne plnenie.

Zákon dovoľuje dohodnúť kratšiu alebo dlhšiu lehotu splatnosti. Táto lehota však nesmie byť v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa. To znamená, že táto lehota nesmie byť značne nevýhodná pre veriteľa.

Ak je účastníkom právneho vzťahu subjekt verejného práva, potom platí maximálna lehota na splnenie peňažného záväzku 30 dní.

Táto lehota plynie:

  • odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa, ktorou požaduje plnenie peňažného záväzku, alebo
  • odo dňa, kedy veriteľ plnil, alebo
  • odo dňa, v ktorom sa skončila prehliadka, ktorou sa zistilo riadne plnenie.

Dlhšiu lehotu možno v takomto prípade dohodnúť, len ak sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

  • dojednanie dlhšej lehoty nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa,
  • dojednanie dlhšej lehoty odôvodňuje povaha predmetu plnenia záväzku,
  • lehota splatnosti peňažného záväzku nepresiahne 60 dní.

Zákonom sa doplnili aj nové ustanovenia, podľa ktorých ak dlžník nedodrží vyššie uvedené maximálne lehoty, dostane sa do omeškania, a to aj v takom prípade ak bola lehota dohodnutá zmluvne. Veriteľ sa v takom prípade bude môcť účinne domáhať úrokov z omeškania.

Výnimka z maximálnych lehôt splatnosti peňažného záväzku sa vzťahuje na prípady ak sa strany dohodnú na plnení peňažného záväzku dlžníka v splátkach alebo v prípade ak je zmluvnou stranou spotrebiteľ.