Daňová evidencia, paušálne výdavky, jednoduché účtovníctvo - 2. časť
Dôležitou otázkou pre podnikateľa – fyzickú osobu pri začatí podnikania je zvoliť si vhodný spôsob akým bude uplatňovať daňové výdavky vynaložené na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie zdaniteľných príjmov. V súčasnosti má podnikateľ – fyzická osoba na výber z vedenia jednoduchého účtovníctva, daňovej evidencie alebo uplatnením paušálnych výdavkov
V článku Daňová evidencia, paušálne výdavky, jednoduché účtovníctvo - 1. časť sme si povedali o možnostiach uplatňovania daňových výdavkov. V tejto časti sa bližšie pozrieme na daňovú evidenciu a jednoduché účtovníctvo.
Daňová evidencia
Je jedným zo spôsobov preukazovania skutočných výdavkov, ktorý si môže uplatniť podnikateľ – fyzická osoba. Jej cieľom je poskytnúť údaje potrebné na zistenie a vyčíslenie základu dane ako aj samotnej dane z príjmov. V podstate predstavuje veľmi zostručnenú a zjednodušenú formu jednoduchého účtovníctva. V takomto prípade však podnikateľ nie je účtovnou jednotkou a daňová evidencia nepodlieha kontrolám podľa zákona o účtovníctve. Podlieha len daňovým zákonom a v prípade, že podnikateľ je platiteľom DPH musí viesť aj evidenciu o zdaniteľných plneniach a na základe tejto evidencie určuje daňovú povinnosť voči štátu z titulu DPH.
Podnikateľ vedie daňovú evidenciu o:
- príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede vrátane prijatých a vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov;
- hmotnom a nehmotnom majetku, ktorý využíva na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť;
- zásobách, pohľadávkach, záväzkoch.
Pre vedenie daňovej evidencie však podnikateľ musí spĺňať nasledovné kritériá:
- maximálna výška príjmov za bezprostredne predchádzajúce obdobie nemôže prekročiť hranicu 170 000 €,
- podnikateľskú činnosť a inú samostatne zárobkovú činnosť vykonáva sám bez zamestnanca.
Ak však poruší stanovené podmienky počas zdaňovacieho obdobia, je povinný od nasledujúceho zdaňovacieho obdobia začať viesť účtovníctvo alebo uplatniť výdavky percentom z príjmov.
Daňová evidencia je vhodná hlavne pre podnikateľov s menším obratom a malým počtom dokladov a neoplatí sa im uplatňovať paušálne výdavky. Keďže sa na ňu nevzťahuje zákon o účtovníctve podnikateľ nemôže dostať pokutu za nesprávne vedenie účtovníctva. Taktiež nie je podnikateľ povinný viesť účtovné knihy, vypracovávať odpisový plán, uskutočniť inventarizáciu majetku a záväzkov, alebo zostavovať účtovnú závierku. Podnikateľ – fyzická osoba pri podávaní daňového priznania predkladá miestne príslušnému správcovi dane len daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb.
Jednoduché účtovníctvo
V sústave jednoduchého účtovníctva môžu účtovať fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Tieto osoby sa označujú za účtovné jednotky. Ak sa rozhodne podnikateľ pre vedenie jednoduchého účtovníctva podlieha jednak daňovým zákonom ale aj zákonu o účtovníctve a musí dbať na dodržiavanie postupov účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva. V jednoduchom účtovníctve je základom hotovostný princíp – sledujú sa len príjmy a výdavky bez zohľadnenia ich vecnej a časovej súvislosti so sledovaným obdobím. Toto účtovníctvo je primárne zamerané na zistenie základu dane z príjmov, až následne na získanie pravdivých informácií potrebných pre rozhodovanie podnikateľa v rámci podnikateľskej činnosti. Považuje sa za typické daňové účtovníctvo. Účtovníctvo sa musí viesť v účtovných knihách. Účtovnými knihami v jednoduchom účtovníctve sú:
- peňažný denník,
- kniha pohľadávok,
- kniha záväzkov ,
- pomocné knihy (kniha zásob, knihy dlhodobého majetku, knihy rezerv, kniha cenín, pokladničná kniha, kniha účtu v banke...).
Povinnosťou podnikateľa je sledovanie príjmov a výdavkov a ich priebežná klasifikácia podľa ich vplyvu na základ dane z príjmov. Pri vyčíslovaní daňovej povinnosti tak potom nebude problém zistiť základ dane resp. daňovú stratu, ten sa potom rovná rozdielu príjmov a výdavkov.
V prípade, že podnikateľ vedie jednoduché účtovníctvo je jeho povinnosťou prikladať k daňovému priznaniu účtovnú závierku. Účtovná závierka sa skladá z výkazu o majetku a záväzkoch a výkazu o príjmoch a výdavkoch.
Podnikateľ má povinnosť počas celého vykonávania podnikateľskej činnosti účtovať v účtovných knihách o:
- stave a pohybe majetku a záväzkov,
- rozdiele majetku a záväzkov,
- príjmoch a výdavkoch,
- výsledku hospodárenia.
Vedenie jednoduchého účtovníctva so sebou prináša časovú a administratívnu náročnosť, ekonomicky viac zaťažuje podnikateľa keďže vo väčšine prípadov podnikatelia využívajú služby interného – externého účtovníka.
Podnikateľ má teda v súčasnosti na výber z viacerých možností a výber vhodnej formy uplatňovania výdavkov by nemal brať na ľahkú váhu. Výberom vhodnej formy môže podnikateľ ľahko optimalizovať svoju daňovú povinnosť a priniesť so sebou podnikateľovi ďalšie iné výhody.
