Vyslanie zamestnancov do zahraničia

Od 18. júna 2016 nadobúda účinnosť zákon č. 351/2015 o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov. Jeho cieľom je zabrániť nelegálnemu zamestnávaniu a obchádzaniu pracovnoprávnych predpisov. Pre zamestnávateľov, ako aj zamestnancov, prinesie hlavne väčšie administratívne zaťaženie.

Z pohľadu zamestnávateľa sa upravujú hlavne povinnosť hosťujúceho a domáceho zamestnávateľa a zároveň povinnosti v oblasti kontroly dodržiavania pracovných podmienok.  Za hosťujúceho zamestnávateľa sa považuje právnická osoba so sídlom v inom členskom štáte, z ktorého vysiela zamestnancov do Slovenskej republiky. Túto skutočnosť musí najneskôr v deň vyslania oznámiť v listinnej alebo elektronickej podobe Národnému inšpektorátu práce. V oznámení uvedie hlavne svoje identifikačné údaje, osobné údaje vyslaných zamestnancov, druh a miesto výkonu práce ako aj deň začatia a skončenia vysielania zamestnanca.

Počas celej doby vyslania v mieste výkonu práce, ktoré uviedol hosťujúci zamestnávateľ vo svojom oznámení, je povinných uchovávať pracovné zmluvy vysielaných zamestnancov, evidenciu pracovného času a doklady o výške vyplatenej mzdy. Tieto dokumenty je potrebné viesť aj v slovenskom jazyku a uchovávať ich aj po skončení vyslania.

Zamestnávateľ, ktorý má sídlo v Slovenskej republike a zároveň vysiela zamestnancov na územie iného členského štátu je považovaný za domáceho zamestnávateľa. Vplyvom tohto zákona mu vzniká všeobecná informačná povinnosť voči národnému inšpektorátu práce o vzniknutej skutočnosti. Zároveň je povinný poskytnúť mzdu a podmienky výkonnú práce porovnateľné s internými zamestnancami.

Za vysielanie zamestnancov je považované cezhraničné poskytovanie služieb inému zamestnávateľovi na území iného členského štátu. Tieto služby sú poskytované v jeho mene a v jeho prospech. Z toho dôvodu sa za vyslanie zamestnancov nepovažujú napr. pracovné stretnutia, kongresy alebo školenia.