8. máj 2026: usmernenie pre zamestnávateľov | ARISAN
8. máj aj 15. september síce zostávajú sviatkami, no zároveň sa v tieto dni pracuje. Pre firmy to znamená viacero možností, ale aj povinností – od plánovania zmien až po správne nastavenie miezd a príplatkov. Pozrite sa na praktické usmernenie, ktoré vám pomôže vyhnúť sa chybám a zbytočným nákladom.
Rok 2026 prináša pre firmy pomerne netypickú situáciu. Dni ako 8. máj alebo 15. september síce ostávajú sviatkami, no zároveň nejde o dni pracovného pokoja. Pre zamestnávateľa to znamená jediné: môžete normálne plánovať prácu, ale zároveň musíte riešiť príplatky, dovolenky a správne nastavenie mzdy. A práve tu vzniká najviac otázok – čo je najvýhodnejšie, čo je povinné a kde sa robia chyby.
Základné pravidlo – sviatok, ale pracovný deň
Najdôležitejšie, čo si treba zapamätať, je jednoduché. Stále ide o sviatok, ale už nejde o deň pracovného pokoja. V praxi teda nastáva situácia, ktorú si veľa zamestnávateľov musí najskôr „preložiť“ do bežnej reči: je to sviatok aj pracovný deň zároveň.
Pre zamestnávateľa to znamená, že môže nariadiť prácu ako bežne, nemusí obmedzovať činnosť firmy, no zároveň musí správne vyriešiť príplatky a všetky mzdové dopady. Práve táto kombinácia býva v praxi najproblematickejšia, pretože veľa firiem automaticky predpokladá, že sviatok sa rovná voľno. V tomto prípade to však neplatí.
Možnosti, ktoré máte ako zamestnávateľ
Tu sa dostávame k najdôležitejšej časti – ako to nastaviť v praxi. Nie je totiž len jedno riešenie. Záleží na tom, ako máte nastavenú prevádzku, aký typ zamestnancov zamestnávate a čo je pre firmu organizačne aj ekonomicky najrozumnejšie.
1. Zamestnanec pracuje – klasický scenár
Toto je najčastejšia situácia. Zamestnanec príde do práce a ide o bežný pracovný deň z pohľadu rozvrhu. Zároveň však platí, že ide o sviatok, takže zamestnanec má nárok na mzdu a zároveň aj na príplatok minimálne 100 %. Výsledkom je v praxi dvojnásobná mzda za daný deň.
2. Zamestnanec nemá smenu (nerovnomerný rozvrh)
Ak zamestnanec nemá naplánovanú zmenu a ide o jeho bežný deň voľna, nedostane mzdu ani náhradu. Ide jednoducho o deň odpočinku podľa rozvrhu. Toto býva časté najmä pri nepretržitých prevádzkach alebo nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase.
3. Zamestnanec čerpá dovolenku (na vlastnú žiadosť)
Ak si zamestnanec vezme na tento deň dovolenku, dostane náhradu mzdy vo výške 100 % priemerného zárobku a deň sa mu normálne odpočíta z dovolenky. Nárok na príplatok za sviatok mu v tomto prípade nevzniká.
4. Zamestnávateľ nariadi dovolenku
Áno, môžete to urobiť. Zamestnanec dostane 100 % náhradu mzdy a deň sa mu započíta do dovolenky. Z pohľadu nákladov je to pre firmu lacnejšie ako práca vo sviatok, ale stále by ste mali prihliadať na záujem zamestnanca. Nie každý totiž bude nadšený, že príde o možnosť zarobiť si viac.
5. Náhradné voľno za nadčas
Ak zamestnanec predtým pracoval nadčas a teraz čerpá náhradné voľno, za tento deň nedostane mzdu. Dôvod je jednoduchý – mzdu za nadčas už dostal v čase, keď nadčas odpracoval. Tento variant môže byť v niektorých prípadoch praktický, ale nie je vhodný ako univerzálne riešenie pre všetkých.
6. Zamestnávateľ rozhodne, že sa nepracuje v rámci konta pracovného času
Zamestnávateľ môže upraviť rozvrhnutie pracovného času tak, aby zamestnanec mal v konkrétny deň voľno, pričom celkový mesačný fond pracovného času zostane zachovaný. V takom prípade nejde o prekážku v práci ani o neodpracovaný čas – zamestnanec nemá nárok na príplatok, ale odpracuje si hodiny v iných dňoch podľa upraveného rozvrhu. Pre zamestnávateľa ide o organizačne flexibilné riešenie, najmä ak by prevádzka v daný deň nebola efektívna.
7. Osobné prekážky zamestnanca (lekár, dieťa...)
Ak zamestnanec rieši lekára, sprevádza dieťa alebo má inú zákonnú osobnú prekážku v práci, má nárok na pracovné voľno a pri splnení podmienok aj na náhradu mzdy vo výške 100 %. Ani tu však nevzniká nárok na príplatok, pretože zamestnanec reálne nepracuje.
8. Prekážky na strane zamestnávateľa
Ak neviete zamestnancovi prideliť prácu, môže ísť o prekážku na strane zamestnávateľa. Vtedy má zamestnanec nárok na náhradu mzdy vo výške 100 %, prípadne minimálne 60 %, ak máte príslušnú dohodu so zástupcami zamestnancov. Aj toto je jeden z legálnych spôsobov, ako situáciu vyriešiť.
Musíte zamestnancom oznámiť zmenu vopred?
Áno. Podľa aktuálnych pravidiel, keďže v roku 2026 stále platí mimoriadna situácia, musíte pracovný čas oznámiť minimálne 2 dni vopred. Dovolenku treba oznámiť minimálne 7 dní vopred, pri starej dovolenke aspoň 2 dni vopred.
Ak by mimoriadna situácia neplatila, lehoty by boli dlhšie – pri pracovnom čase najmenej 7 dní a pri dovolenke 14 dní vopred. V praxi to znamená, že rozhodnutie, ako 8. máj alebo 15. september vyriešite, by ste nemali nechávať na poslednú chvíľu.
Ako funguje príplatok pri zmenách (dôležité!)
Toto je detail, na ktorý veľa firiem zabúda: príplatok sa počíta podľa toho, kedy práca reálne prebieha. Pri zmenných prevádzkach preto nestačí povedať, že „pracovali na sviatok“, ale treba sa pozrieť na konkrétne hodiny.
Ak ide o nočnú zmenu zo 7. na 8. máj, príplatok patrí od polnoci. Pri rannej alebo poobednej zmene patrí príplatok za celú smenu. A ak ide o nočnú zmenu 8. mája, príplatok patrí len za čas do polnoci. Práve toto býva v mzdovej praxi častým zdrojom chýb, pretože nesprávny výpočet sa môže rýchlo premietnuť do celej výplatnej pásky.
Najčastejšie chyby zamestnávateľov
Najčastejšie chyby sú pritom pomerne predvídateľné. Zamestnávatelia zabudnú na príplatok, zle započítajú dovolenku, myslia si, že sviatok sa automaticky rovná voľnu, alebo zle nastavia smeny. Tieto chyby môžu viesť k sporom so zamestnancami, ale aj ku kontrolným zisteniam pri preverovaní pracovnoprávnych povinností.
Práve preto sa oplatí mať vopred jasno v tom, ktorý scenár použijete, a nastaviť ho rovnako v rozvrhu práce, v dochádzke aj v mzdách.
Praktické odporúčania
Čo urobiť? V prvom rade sa rozhodnúť vopred, či budete pracovať, nariaďovať dovolenku alebo využijete inú zákonnú možnosť. Následne to oznámte zamestnancom, skontrolujte pracovné zmluvy a nastavte mzdy správne.
Ak si nie ste istí, ako to správne nastaviť, odporúčame využiť odborné účtovné a mzdové služby. V prípade, že potrebujete preveriť konkrétnu situáciu vo firme, môžete nás aj kontaktovať.
FAQ – Najčastejšie otázky
1. Musím zamestnancom nariadiť prácu 8. mája 2026?
Nie, nemusíte. Je to pracovný deň, ale rozhodnutie je na vás – môžete nechať pracovať, dať dovolenku alebo využiť prekážky. Dôležité je, aby bol zvolený postup v súlade so Zákonníkom práce a aby ste zamestnancov informovali včas.
2. Môžem nariadiť dovolenku, aby som neplatil príplatok?
Áno, môžete. Zamestnanec dostane náhradu mzdy, ale príplatok mu nepatrí. Z pohľadu nákladov ide o časté riešenie, no stále by ste mali prihliadať aj na oprávnené záujmy zamestnanca.
3. Musím vždy platiť príplatok za sviatok?
Nie vždy. Existujú výnimky – napríklad pri pri práci z domu bez dohodnutého príplatku. Vo väčšine bežných prípadov však pri práci počas sviatku zamestnancovi príplatok patrí.
4. Ako funguje dvojnásobná mzda?
Ak zamestnanec pracuje, dostane základnú mzdu plus 100 % príplatok. V praxi to znamená približne dvojnásobný zárobok za daný deň, hoci konkrétna suma závisí od spôsobu odmeňovania a výšky priemerného zárobku.
5. Čo ak zamestnanec nemá v ten deň smenu?
Vtedy nedostane mzdu ani náhradu. Ide o jeho bežný deň voľna podľa rozvrhu. Takáto situácia sa často týka zamestnancov s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom alebo nepretržitou prevádzkou.
